SAMBA
Samba je najpopulárnejši Brazílsky tanec. Každoročne sa tancuje na karnevale v Rio de Janeru. Podstatou samby je vyjadriť bujarú a bláznivú náladu karnevalu. V same sa používajú rýchle pohyby ako wotafogo a wolty. Je to najpopulárnejší latinsko-americký tanec na svete. Do Europy prišiel začiatkom 20. storočia. Základný krok samby je postupné uvoľnovanie panvy a priehlavkov v smere do zadu. Samba sa tancije na rýchle piesnie. Samba je moderná verzia Brazílskeho ľudového tanca. Vtedajšiu samba bola upravená vo Francúzsku.
Cha-cha
Cha-cha pochádza z Kuby, vznikla zo zmiešania rumby s džezom. Základom je postupová premena, pri tancovaní ktorej topánky vydávajú zvuk ča-ča-ča, od ktorej je odvodený aj názov tohto tanca. Cha-Cha má okolo 25 figúr, no veľké množstvo rozličných variácií a zostáv. Dynamický a svižný tanec s uvoľneným držaním, pri ktorom si užijete zábavu a príjemné chvíle. Tancuje sa vo 4/4 rytme a v tempe 36 taktov za minútu. Názov cha-cha-cha [ča-ča-ča] vznikol podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tanci. Na tento zvuk sa tancuje práve postupová premena, teda tri „spojené“ kroky, čo je základom cha-che. Pri cha-chi sa používa uvoľnené, otvorené držanie. Netancuje sa do priestoru, tým pádom môžete cha-chu viesť do ktoréhokoľvek smeru. Základný pohyb ako aj väčšina jednoduchých figúr je rovnaká pre oboch partnerov, pretože sa tancuje zrkadlovo. Držanie tela pri tanci cha-cha je iné ako pri štandartných tancoch. Ide o tzv. zatvorené čelné postavenie. Najväčší rozdiel je v tom, že telá partnerov sa navzájom nedotýkajú a držanie tela obidvoch tanečníkov je uvoľnenejšie.
Rumba
Právom je prezývaná „tanec lásky“, pretože partneri si hľadia hlboko do očí. Pohyb vychádza z prenášania váhy z jednej nohy na druhú, čo spôsobuje príťažlivé pohyby bokov. Rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža. Zvyknú sa objavovať ženské prvky ľahkého výsmechu a unikanie partnerovi. Muž je najprv objektom túžby, aby ho neskôr partnerka odmietla.Do Európy rumba preniká okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou a rýchlo sa rozširuje jej štvorcová forma (square system), kde sa krok začína na prvú dobu. Neskôr nadšenec latinskoamerických tancov Pierre Margolie zaviedol na prvú dobu taktu pauzu, počas ktorej sa hýbu len boky, čo sa označuje za kubánsku rumbu (cuban system). Kubánska rumba sa tancuje v podobe akú zaviedol Margolie až dodnes. Rumba je pomalá, romantická, nežná, plná citov.
Paso Doble
Názov Paso Doble znamená v španielčine dvojitý krok. (two-step) Na rozdiel od Paso a Dos, čo znamená "tanec pre dvoch" Vyraz dvojitý krok súvisí s pochodovým charakterom krokov tohto tanca, ktorý sa dá počítať ako "raz, dva" (ĽN, PN) Paso je založený na býčom zápase. Tvorí toreádora (tanečníka) a jeho šatku (jeho partnerka). Tancuje sa na rázovitú pochodovú hudbu, čím sa používa pri prevedení na začiatku corridy. Býčie zápasy majú svoj pôvod už vo starovekej Kréte, ale po prvý krát začiatkom 18. storočia sa ako ľudová zábava konali v Španielsku. Tanec získal veľkú obľubu vo vyššej spoločnosti v Paríži v 20. storočí a mnohé jeho kroky získali francúzske názvy. Súťažná verzia Paso doble sa tancuje s vytiahnutým hrudníkom a s ramenami do šírky. Hlava je v polohe vzadu, ale nepatrne vyklonenou dopredu. Váha je vpredu, ale väčšina krokov je vedená cez pätu. Choreografia sa často robí na skladbu "España Cani"(španielský cigánský tanec), čo obsahuje tri korunky. Týmto vrcholom (highlight) obvykle v choreografií odpovedajú dramatické pózy, čím sa posiluje ráznosť tanca.
Jive
Počiatky tanca jive sú späté s černošskými otrokmi na juhu USA, kam si ho domorodí černosi priviezli z Afriky. Neskôr sa začína vyvíjať so vznikom jazzu. Jeho dnešná podoba je výrazne ovplyvnená swingom. V 30. rokoch 20. storočia to bola práve swingová hudba, ktorá dala vzniknúť tancu Jitterburg a americkému swingu. V päťdesiatych rokoch prišiel Rock´n´Roll. Zo začiatku sa tancoval bláznivo, akrobaticky a divoko. Bol ton on, ktorý podnietil vzniknutie dnešnej podoby jivu. Keďže jive je tancom nepostupovým (tancuje sa zväčša na mieste) bol zo začiatku spájaný s mladými ľuďmi, ktorí pomocou neho vyjadrovali revoltu. Snažili sa vytlačiť z parketu starších, ktorí tancovali najmä postupové tance. Najviac zreteľný aspekt jivu je jeho rýchlosť. Pri tancovaní je využívaná priestrannosť tanečného priestoru a je tancovaný so silou. Hudba obsahuje poskokové rytmy a ľahké melódie v 4/4 takte, pričom štvrtá doba je príznačná pre rytmus. Taktiež možno tancovať na 2 takty, pričom kroky v 3. a 4. dobe sú prehodené. Základný krok jivu je takzvaná jivová premena - tancovaná ako krok-prísun-krok na jednu stranu a potom krok-prísun-krok naspäť, ktorá je zakončená kolískou. Jive väčšinou býva posledný tanec vystúpení, súťaží a je takisto jeden z najťažších na správne zatancovanie, pretože obsahuje chase kroky, rôzne kopy a premeny s nohami, ostré otočky a rýchle zmeny rúk.
